Príznaky ADHD môžete pozorovať už u batoliat

Je vaše batoľa jedno z tých, ktoré musia byť úplne všade a vidieť úplne všetko? Máte plné ruky práce, aby ste ho ustrážili a zabránili pádu a zraneniu? Dochádzajú vám sily a hovoríte si, že toto už nemôže byť normálne? Môže ísť o kombináciu zdedeného temperamentu a detskej zvedavosti, ale aj o prvé príznaky poruchy pozornosti a hyperaktivity.

Čo je ADHD

ADHD je vývinová porucha, ktorá sa vyznačuje tromi základnými príznakmi: hyperaktivitou, nepozornosťou a impulzivitou. Dieťa s ADHD je veľmi aktívne, koná a rozpráva často rýchlejšie než premýšľa, je doslova všade. Býva zbŕkle, nesústredené, často robí chyby z nepozornosti. Len ťažko sa dokáže upokojiť a koncentrovať sa na činnosť. Často je okolím označované za neposlušné. Hoci prvé príznaky poruchy sa objavujú už v ranom detstve, k ich najväčšiemu rozmachu a obyčajne i k diagnostike dochádza najčastejšie v mladšom školskom veku. Dieťa s touto diagnózou si vyžaduje odbornú starostlivosť psychológa, psychiatra a špecifický výchovný prístup doma i v škole. Veľkým omylom by bolo považovať takéto dieťa za  hlúpe, v správnych podmienkach sa rozvíja súčasne so svojimi rovesníkmi.

Ako sa prejavuje ADHD u batoliat

Prvé symptómy sa s dieťaťom ťahajú spravidla už od dojčenského veku. Deti, u ktorých sa neskôr rozvinie ADHD majú obyčajne veľmi nepravidelný režim spánku a bdenia. Často bývajú hore dlho do noci alebo prebdejú noc a cez deň spia. Nápadným príznakom je, že impulzívne reagujú aj na menšie podnety, sú dráždivé a nepokojné. Len málokedy sa vydržia venovať hre, málo čo upúta ich pozornosť na dlhší čas. Zvyknú prebiehať od hračky k hračke, od aktivity k aktivite. Obvykle sú hlučnejšie, viac kričia a plačú. Dospelých svojim správaním neprirodzene vyčerpávajú. Symptómy sa nemenia v závislosti na prostredí. Deti sa správajú rovnako doma, na návšteve, na detskom ihrisku i u lekára. Ich reakcie sú nepredvídateľné a rýchle.

Myslím si, že moje dieťa má ADHD – ako postupovať

V prvom rade nepodliehajte panike. Uzatvoriť diagnózu v domácom prostredí na základe niekoľkých príznakov by bolo veľmi predčasné. S dieťatkom do troch rokov nie je ani potrebné hneď utekať k psychiatrovi alebo psychológovi. Zatiaľ postačí, ak budete vývin správania svojho dieťaťa sledovať a prípadne sa môžete pokúsiť pozmeniť svoj prístup k nemu. Ponúkame vám niekoľko tipov, ktoré by ste mohli vyskúšať.

• Snažte sa byť v kontakte s dieťaťom pokojní. Deti často správaním zrkadlia svojich rodičov. Ak na ich krik reagujete krikom, dostanete sa do začarovaného kruhu.
• Stanovujte presné a jasné hranice. Dieťa musí rozumieť tomu, čo sa od neho vyžaduje.
• Nedávajte veľa príkazov a zákazov. Menej je viac, ale ak už niečo poviete, stojte si za svojim.
• Vyhýbajte sa kritike, trestom a nálepkovaniu dieťaťa. Nehovorte o ňom ako o zlom alebo neposlušnom.
• Chváľte svoje dieťa toľko, koľko sa dá.
• Trávte s ním veľa času. Ukazujte a hovorte mu, ako ho máte radi.
• Oddýchnite si. Vychovávať ťažšie zvládnuteľné dieťa je náročné. Priznajte si to a doprajte si občas čas len pre seba. Oceníte to vy aj vaše dieťa.

Fotografia:  © BigStockPhoto.com