Ako spracovať kritiku svojho rodičovstva

Výchova dieťaťa je jednou z oblastí, na ktorú je odborník každý, ale len dovtedy kým ju nemusí robiť. Expertov chrliacich spŕšky „dobre mienených“ rád stretnete vo výťahu, obchodnom dome, na detskom ihrisku a neraz i u seba v obývačke. Vyhnúť sa im je nemožné, treba sa s nimi naučiť žiť.

Ak aj vám ako matke pri kritike vašich materinských zručností a výchovných techník neraz stislo srdce a zasekli sa vám slová v krku, nasledujúce riadky vám možno pomôžu získať zdravý odstup.

Pozrite sa, kto to hovorí

Pred tým než sa pustíte s niekým do diskusie o výchove svojho dieťaťa, premerajte si ho a porozmýšľajte, z čoho pramení jeho kompetencia radiť. Zabudnite na to, že ak niekto vychoval päť detí, vlastní patent na to vaše. Alebo je to „odborník“, ktorý veľa počul a čítal, ale dieťa videl iba z diaľky? Nie je to človek, ktorého sa vaša výchova dotýka len preto, že on to robil inak? Možno to v skutočnosti nedokázal tak dobre ako vy. Pravdepodobne prídete na to, že väčšina kritizujúcich nestojí za to, aby ste sa s nimi do nejakej diskusie púšťali. Úsmev a prianie pekného dňa úplne postačí.

Snažte sa pochopiť

Predovšetkým staršej generácii môžu pripadať vaše moderné princípy výchovy v mnohom zvláštne. Nemôžete sa preto čudovať, že sa vás snažia nasmerovať na svoju cestu. To, že rozumiete ich pohnútkam, však neznamená, že sa máte držať ich rád. Ak si ale uvedomíte, že vaša matka alebo svokra vychovávali deti v dobe, keď o žiadnej vzťahovej väzbe nebolo ani chýru, rýchlo pochopíte, že nemá zmysel si ich, neraz skutočne dobre mienené, poznámky pripúšťať k srdcu.

Nesnažte sa nikoho presvedčiť, že to, čo robíte vy, je najlepšie

V skutočnosti nijaký zaručený spôsob výchovy ani patent na šťastné dieťa neexistuje. Každý rodič sa rozhoduje pre prístup, ktorý najlepšie vyhovuje dieťaťu a celej rodine. Ak sa budete niekoho snažiť presvedčiť o všeobecnej platnosti svojej výchovy, skĺznete k jeho správaniu. Keď uznáte za vhodné argumentovať, hovorte vždy veľmi konkrétne o svojom dieťati. Vyhnite sa tvrdeniam: „Každé dieťa by malo… . Každý rodič by to mal rodiť takto… Najlepšie je…“ Držte sa vlastných princípov: „My sme sa rozhodli vychovávať naše dieťa takto, pretože si myslíme…“ Nezabúdajte, že spôsob výchovy je slobodným rozhodnutím každého rodiča.

Buďte na strane svojho dieťaťa

Mnohí „dobroprajníci“ majú sklon porovnávať deti podobného veku. Kritika je obzvlášť bolestivá, ak sa dotýka schopností vášho potomka. To, že susedova Anička už chodí na nočník, neznamená, že vaše dieťa je horšie alebo, že ste vy ako rodičia v niečom urobili chybu. Deti sú jednoducho individuálne a ich vývin neprebieha rovnakým spôsobom. Anička možno ešte nevie ani z polovice toľko slov ako váš Janko. A v konečnom dôsledku to bude raz aj tak všetko jedno, pretože pre život Aničky a Janka budú dôležité úplne iné veci ako to, či sedeli na nočníku v 18-tich alebo v 30-tich mesiacoch. Na narážky tohto typu môžete odpovedať hneď niekoľkými spôsobmi.

Najjednoduchšie je Aničku pochváliť bez toho, že by ste ju porovnávali s vlastným dieťaťom:

Dobroprajný kritik:         „Ale susedova Anička už nemá plienky.“

Vy:                                       „Anička zvládla odplienkovanie naozaj veľmi dobre.“

Ďalšou možnosťou je tváriť sa, že pripomienka nie je kritikou a tak na ňu aj reagovať:

Dobroprajný kritik:         „Ale susedova Anička už nemá plienky.“

Vy:                                       „To sa musia jej rodičia tešiť.“

Ak je kritika formulovaná priamo, odpovedá sa o niečo ťažšie. Možnosťou je poukázať na jej nezmyselnosť:

Dobroprajný kritik:         „Anička je šikovnejšia ako Janko, ona už nemá plienky.“

Vy:         „Nemyslím si, že je vhodné porovnávať šikovnosť dvoch detí a už vôbec nie podľa toho, či nosia plienky.“

Fotografia: © BigStockPhoto.com